Sloboda začína prijatím seba samého.
Moja cesta poznaním bola rozdelená na 3 fázy:
-
Fáza negatívneho človeka
Žiaľ v tejto fáze je väčšina ľudí. Neustále nespokojní ľudia, ktorým každý ubližuje. Za všetko môžu iní len ja nie. Ak sú v tejto fáze rodičia, ako budú vychovávať svoje deti? V tejto fáze som bola aj ja, výchova rodičov, škola, okolie... všetko ma ovplyvňovalo. Moje sebavedomie bolo čím ďalej nižšie, čo mi spôsobovalo problémy v podnikaní. Neverila som si, podceňovala som sa a moje príjmy boli akurát na prežitie. Dostala som sa do „začarovaného kruhu“ a nevedela som ako z toho von.
Moja myseľ a duša chceli zmenu, a tak mi začali prichádzať do cesty knihy o rozvoji osobnosti. Prečítala som si ich, bola som nadšená a začala som robiť zmeny. Ale ako rýchlo som začala, tak rýchlo som skončila. Nevedela som vydržať. Až som bola na prvej prednáške pozitívneho myslenia a vtedy som pochopila, kde som robila chyby.
-
Fáza prehnane pozitívneho prístupu k životu
A tak po prednáške som začala. Našla som si rovnako zmýšľajúcu kamarátku, s ktorou sme sa navzájom podporovali. Bolo to pre mňa úžasné, že som sa mohla porozprávať o svojich pokrokoch s niekým, kto bol na podobnej úrovni ako ja (odporúčam to každému)
Táto fáza mi veľmi pomohla a bola potrebná, aj keď dnes sa na toto obdobie pozerám späť s úsmevom.
Za každú cenu som sa snažila myslieť pozitívne a s úsmevom. Zmenou môjho myslenia som si začala najskôr uvedomovať drobné zmeny. Ľudia začali reagovať inak. Stretávala som veľa usmiatých ľudí. V podnikaní sa mi darilo oveľa lepšie.
Začala som pracovať so svojím podvedomím, čo bolo úžasné. Voľné parkovacie miesta, zelená na semafóre, košíky v obchodoch.... všetko sa mi to plnilo. Už aj moje deti sa smiali na tom, že ja červenú na semafore ani nepoznám
Na všetkom som hľadala len to dobré, čo bolo výborné. Ale aj v situáciach, keď som mala rázne povedať nie, som radšej ustúpila s tým, aby som nebola negatívna.. A tak sa mi problémy nabaľovali a ja som sa trápila, ako to vyriešiť. Samozrejme tým som priťahovala takýchto situácii do života čím ďalej viac. Až pokiaľ som nepochopila, že nie je normálne každému „pritakávať“, aj za cenu, že je to pre mňa nevýhodné. A tak som sa naučila túto kapitolu života zvládnuť, aby som sa vedela posunúť ďalej. A pritom to bolo také jednoduché...
-
Fáza správneho prístupu k životu
Na začiatku, keď som sa začala stretávať s ľuďmi, ktorí pracovali na svojom rozvoji osobnosti, som si myslela, že ľudia, ktorí myslia pozitívne, chodia stále usmiatí. Až časom som pochopila, že pozitívne myslenie je o prístupe k životu, vzťahom, situáciám, s ktorými sa stretávame. Tešiť sa z každej maličkosti, vedieť odpustiť, radovať sa zo života a tým sa zmení aj naše vyžarovanie.
V tejto fáze som si povedala: „Ak dokážeš do svojho života pritiahnúť parkovacie miesto, zelenú na semafore.. (maličkosti)., tak určite dokážeš pritiahnúť do svojho života všetko čo len budeš chcieť. Pretože naše možnosti sú neobmedzené, sila nášho podvedomia je úžasná a môžem potvrdiť – FUNGUJE TO!!!!